slider

2012 – 2014 Európsky kvalifikačný rámec/EQF

Európsky kvalifikačný rámec (EQF) je spoločný európsky referenčný systém, ktorý spája národné kvalifikačné systémy rôznych krajín. Obsahuje osem kvalifikačných úrovní, do ktorých je možné zaradiť všetky kvalifikácie.

Definícia kvalifikácie: Kvalifikácia je formálny výsledok procesu hodnotenia a potvrdzovania, ktorý sa získa, keď príslušný orgán určí, že jednotlivec dosiahol výsledky vzdelávania zodpovedajúce daným štandardom. Rozlišujeme medzi úplnou a čiastočnou kvalifikáciou.  

Osem referenčných úrovní je popísaných z hľadiska vzdelávacích výstupov. Úroveň EQF je veľmi dôležitým údajom pri uplatnení človeka na európskom trhu práce, pretože zahŕňa údaje o jeho najvyššom dosiahnutom vzdelaní a sprostredkováva zahraničným zamestnávateľom informáciu o tom, čo uchádzač naozaj vie. Národný kvalifikačný rámec (NKR) je nástroj na klasifikáciu kvalifikácií podľa súboru kritérií pre dosiahnuté špecifikované stupne vzdelania, ktorého cieľom je zahrnúť a koordinovať národné kvalifikačné podsystémy a zlepšiť transparentnosť, prístup, rozvoj a kvalitu kvalifikácií vo vzťahu k trhu práce a občianskej spoločnosti.

Vedomosti, zručnosti a kompetencie majú vplyv na dosiahnutú úroveň EQF. Tie človek získa v škole (formálne vzdelávanie), v priebehu praxe a životnými skúsenosťami (informálne učenie), ako i formou rôznych kurzov, stáží a pod.(neformálne vzdelávanie), ak sú overené skúškou s celoštátnou platnosťou.

Výhody EKR (EQF) pre Slovensko a Európu:

Umožní vzájomné porovnávanie kvalifikácií v európskych krajinách,

  • Podporí mobilitu učiacich sa a pracujúcich. Pomôže zamestnávateľom podporovať mobilitu na trhu práce v Európe.
  • Uľahčí a zjednoduší proces celoživotného učenia, pretože zahŕňa nie len kvalifikácie získané v škole, ale i mimo školy formou kurzov, stáží, seminárov, samoštúdiom apod.
  • Umožní vzájomné porovnávanie kvalifikácií v európskych krajinách a uznávanie výsledkov predchádzajúceho štúdia a učenia sa.
  • Pomôže ľuďom pri hľadaní práce a štúdia v zahraničí, pretože zamestnávatelia a školy ľahko zistia, čo od uchádzača môžu očakávať.
  • Podporí individuálnych užívateľov aj poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy mimo národných systémov.

EQF – nová skratka na vysvedčení a na diplome ?

Od roku 2012 je úroveň EQF uvedená na dokumentoch Europassu – dodatok k vysvedčeniu a k diplomu. V budúcnosti budú na Slovensku príslušnou úrovňou označené všetky nové diplomy, vysvedčenia, osvedčenia a dokumenty Europassu.

V procese priraďovania národných úrovní kvalifikácií k Európskemu kvalifikačnému rámcu (EQF) má kľúčovú úlohu národné koordinačné miesto – Koordinačné miesto EQF (KC EQF), ktorým sa stal v marci 2011 Národný ústav celoživotného vzdelávania.

Hlavné úlohy Koordinačného miesta EQF

  • Zabezpečenie implementácie národného kvalifikačného rámca na Slovensku s odkazom na úrovne Európskeho kvalifikačného rámca.
  • Porovnávanie kvalifikačných úrovní v rámci národných kvalifikačných systémov s úrovňami európskeho kvalifikačného rámca.
  • Zabezpečiť, aby sa pri uvádzaní národných úrovní kvalifikácií vo vťahu s Európskym kvalifikačným rámcom používala transparentná metodika, ktorá umožní jednotlivé úrovne jednoducho rozoznávať a tak dokáže Chrome Hearts zaistiť, aby výstupy boli správne publikované.
  • Poskytovanie pokynov a prístupu k informáciám zainteresovaným stranám; ako uvádzať do vzťahu Národný kvalifikačný rámec s Európskym kvalifikačným rámcom prostredníctvom systému kvalifikácií.
  • Podporovať účasť všetkých zainteresovaných strán, ku ktorým v súlade so štátnymi právnymi predpismi a praxou patria vzdelávacie inštitúcie a inštitúty, zamestnanci štátnej správy, zástupcovia zamestnávateľov, odborov a odborníci na celoživotné vzdelávanie.
  • Zabezpečiť výskum a monitorovanie vzdelávacích potrieb.

Doterajšia činnosť Koordinačného miesta EQF

Slovenská republika pristúpila k aktivitám v oblasti vytvorenia Národného kvalifikačného rámca na základe Odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie. Gestorstvo za plnenie záväzkov, ku ktorým sa Slovenská republika dobrovoľne prihlásila prebralo na seba Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Ministerstvo vypracovalo a predložilo na rokovanie vlády materiál pod názvom Návrh implementácie EKR v podmienkach SR. Vláda SR tento materiál prerokovala a schválila uznesením č. 105 zo 4. februára 2009.

V súvislosti s návrhom implementácie Európskeho kvalifikačného rámca v podmienkach slovenského vzdelávacieho systému v súvislosti s výsledkami vzdelávania hovorí dokument schválený vládou Slovenskej republiky nasledovné:

“pri tvorbe a opise kvalifikácií používať prístup založený na výsledkoch vzdelávania a podporovať uznávanie platnosti neformálneho vzdelávania a neformálneho učenia sa, ktoré môžu významne zvýšiť účasť na celoživotnom vzdelávaní a prístup na pracovný trh pre tých občanov, u ktorých je najvyššia pravdepodobnosť nezamestnanosti“.

Podpredsedovi vlády a ministrovi školstva boli v tejto súvislosti uložené úlohy zamerané na implementáciu EKR v podmienkach SR.

Na rokovaní porady užšieho vedenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR dňa 25. marca 2011 bol prerokovaný a schválený materiál Návrh Národného kvalifikačného rámca a jeho prepojenia na úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorý obsahoval aj odporúčania pre úplnú implementáciu Národného kvalifikačného rámca SR (časť 4, body a. – h.). Tento materiál obsahuje návrh štruktúry, počet úrovní a deskriptory daných úrovní Národného kvalifikačného rámca SR (ďalej „NKR“) ako aj jeho prepojenie s Európskym kvalifikačným rámcom pre celoživotné vzdelávanie (ďalej „EKR“). Schválením tohto materiálu sa vytvorili predpoklady pre ďalšie kroky implementácie EKR v podmienkach slovenského vzdelávacieho systému.

V marci 2011 sa stal Národný ústav celoživotného vzdelávania rozhodnutím Európskej komisie spolu s prideleným grantom Národným koordinačným miestom pre implementáciu EKR v Slovenskej republike.  Základnými cieľmi projektu je koncepčne a analyticky pokryť zvyšovanie kapacity pracovnej sily prostredníctvom kvalifikácií definovaných cez vzdelávacie výstupy zasadených do kvalifikačného rámca. Národný kontaktný bod  koordinuje prípravu a postup na základe spolupráce zainteresovaných subjektov (ministerstvo školstva – odbor európskych záležitostí a celoživotného vzdelávania,  sekcia regionálneho školstva, oddelenie pre uznávanie dokladov o vzdelaní, Štátny inštitút odborného vzdelávania, SAAIC, TREXIMA s.r.o., ministerstvo zdravotníctva, úrady práce a ďalšie odborné inštitúcie). Zástupcovia týchto inštitúcií sa zúčastnili aj na poslednom pracovnom seminári / koordinačnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 19. októbra 2012. Na tomto stretnutí boli prediskutované východiská postavené v doteraz urobených krokoch implementácie EKR do NKR v SR a dohodnuté ďalšie kroky v plnení cieľov tejto úlohy. Konkrétne aktivity  a úlohy spočívajú vo vytvorení metodológií a prístupov k využívaniu národných kvalifikačných úrovní, rámcovaných EKR, pre popis kvalifikácií a ich prepojenie s neformálnym a informálnym učením sa, poradenstvom, podporou a poradenstvom pre kľúčových aktérov systému a sociálnych partnerov k tomu, ako využívať kvalifikačný rámec vo vzťahu k neformálnemu a informálnemu učeniu sa. Výstupom úlohy sa tak stanú vhodné deskriptory pre neformálne a informálne vzdelávanie a metodická podpora budúceho uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a zabezpečenie porovnateľnosti kvalifikačných systémov v európskom prostredí. Medzi konkrétne výstupy (okrem vyššie uvedených krokov) v druhej etape implementácie EKR možno zahrnúť aj vytvorenie webovej stránky, zaškolenie zamestnancov - odborníkov na správu tejto stránky, priebežné poskytovanie informácií o význame a využívaní EKR a NKR v prospech občanov SR.

Predpokladom hodnotenia výsledkov vzdelávania na základe stanovených kvalifikácií je vypracovanie národného systému kvalifikácií, ktorý sa opiera o národný systém povolaní. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako gestor za túto oblasť v spolupráci s firmou TREXIMA Bratislava s.r.o. rieši projekt Národná sústava povolaní. Projekt bol riešený vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Výstupy z riešenia sú uverejnené na internetovej stránke projektu (www.sustavapovolani.sk) kde nájdu potrebné informácie zamestnávatelia, široká verejnosť, štátna správa a územná samospráva ako aj vzdelávacie inštitúcie.

V nadväznosti na sústavu povolaní sa pod gesciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR vytvára národná sústava kvalifikácií.  Vytvorenie úplnej sústavy kvalifikácií sa bude riešiť vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Vzdelávanie.  Prvé aktivity v tejto oblasti už vyvinul odbor európskych záležitostí a celoživotného vzdelávania ktorý v predchádzajúcom období v spolupráci s relevantnými  zamestnávateľmi vypracovala pilotne cca 100 opisov kvalifikácií pre potreby akreditácie ďalšieho (neformálneho) vzdelávania. Zabezpečuje tak hodnotenie vzdelávacích projektov a v nich stanovených výsledkov vzdelávania v súlade so Zákonom o celoživotnom vzdelávaní. Tento zákon  upravuje predovšetkým:

  • akreditáciu vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania (§§ 8 – 14 zákona),
  • overovanie a uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania, ktoré je zamerané na nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie (§§ 15 – 20 zákona).

Zákon zavádza aj podporné mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť prostredie pre implementáciu zákona:

  • Národná sústava kvalifikácií (§21 zákona),
  • informačný systém ďalšieho vzdelávania (§22 zákona),
  • systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb ďalšieho vzdelávania (§23 zákona).

Zákon o celoživotnom vzdelávaní má vytvoriť prostredie, v ktorom môže občan počas celého života získavať, rozširovať a prehlbovať svoju kvalifikáciu tak, ako to aktuálne vyžaduje trh práce, ale aj jeho vlastné potreby zamerané na osobný rozvoj.

Implementácia EKR na podmienky Slovenskej republiky a vytváranie NKR musia byť zakotvené aj v relevantných právnych predpisoch. Sú už vytvorené legislatívne predpoklady pre implementáciu NKR. V roku 2012 bola ministerstvom vypracovaná a predložená na rokovanie vlády SR novela zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene ďalších zákonov, ktorá zaviedla do právneho poriadku SR inštitút s názvom „Národný kvalifikačný rámec“. Národná rada SR sa uzniesla na znení zákona dňa 21. 9. 2012 (zákon bol uverejnený v zbierke zákonov pod č. 315/2012 Z. z.). Novela zákona nadobudla účinnosť 1. novembra 2012, znenie vzťahujúce sa na NKR nadobudne účinnosť 1. januára 2013. Text zákona ustanovuje NKR ako súbor kritérií pre dosiahnutie vedomostí, zručností a kompetencií a jeho prepojenie s EQF. Jednotlivé jeho úrovne stanoví ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zákon vo svojom pôvodnom znení upravuje v tretej časti (§§ 15 až 20) postup uznávania výsledkov neformálneho (ďalšieho) vzdelávania v súlade s národnou sústavou kvalifikácií hodnotiť výsledky vzdelávania v súlade s NKR (§ 21a zákona).

Uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania je jedným z kľúčových prvkov systému celoživotného vzdelávania. Sleduje sa tým cieľ posilniť postavenie neformálneho vzdelávania  (a informálneho učenia sa), ako hlavných nástrojov flexibility spoločnosti a rozvoja vedomostnej spoločnosti, v systéme celoživotného vzdelávania. Podľa zákona v procese   uznávania výsledkov vzdelávania sa overuje, či si žiadateľ osvojil príslušné vedomosti, zručnosti a kompetencie pre nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie. Základným princípom uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania je zmena paradigmy nazerania na vzdelávací proces. Proces vzdelávania (jeho dĺžka, organizácia, forma) už nie je najdôležitejší – dôležitý je výstup vzdelávania (to čo človek vie a je schopný urobiť).

V SR sú vytvorené základné predpoklady pre implementáciu EKR do NKR. Patria sem Národný kontaktný bod, vypracované a schválené základné politické (Návrh implementácie) a odborné (Návrh NKR a jeho prepojenia s EKR) materiály, počiatočná legislatívna základňa (zákon č. 315/2012 Z.z.). Je vypracovaná Národná sústava povolaní (podstatná časť, na ďalších sektoroch sa pracuje), pripravuje sa vypracovanie Národnej sústavy kvalifikácií a v krátkom čase aj začiatok procesu priraďovania deskriptorov EKR do NKR.

Aktivity EQF: 

AKTIVITA 1: Slovník EQF

Cieľom aktivity je zadefinovanie a zhrnutie základných pojmov týkajúcich sa Európskeho kvalifikačného rámca. Slovník EQF bude slúžiť ako orientačná príručka v pojmoch s anglickým ekvivalentom výrazov, ktoré sa vo vysokej frekvencii používajú pri porozumení a preklade dokumentov a textov opisujúcich Európsky kvalifikačný rámec. Preklad, definícia ako i uvedenie zdroja poskytne užívateľovi základný prehľad v slovnej zásobe i dokumentoch.
Zjednotenie terminológie je nevyhnutné pre účely správnej využiteľnosti jednotnej terminológie v legislatívnych procesoch a postupoch.

Slovník (Reference Book)

AKTIVITA 2: Mapovanie národných kvalifikačných rámcov v partnerských krajinách; Komparatívna analýza

Cieľom druhej aktivity je nájsť spoločné implementačné postupy a rozvíjať i zintenzívniť vzájomnú spoluprácu v nasledujúcich krajinách: Česká republika, Nemecko, Francúzsko, Maďarsko, Veľká Británia, Poľsko a Holandsko. V rámci spolupráce sa oslovia experti daných krajín na EQF(EKR). Výstupom bude komparatívna analýza, ktorej obsahom bude porovnávanie krokov a postupov s priamou nadväznosťou na podmienky implementácie EQF na Slovensku.
Výstupom sa stane komparatívna analýza, ktorá bude obsahovať zhrnutie komparácie, respektíve skúseností medzi partnerskými krajinami a odporučí systém implementácie EKR na Slovensku. Analýza bude slúžiž ako podklad v referencovaní o výstupoch Slovenskej republiky o kvalifikačnom rámci na Slovensku.

Výstupom bude komparatívna analýza, ktorej obsahom bude porovnávanie krokov a postupov s priamou nadväznosťou na podmienky implementácie EQF(EKR) na Slovensku.

Analýza bude slúžiť ako podklad v referencovaní o výstupoch Slovenskej republiky o kvalifikačnom rámci na Slovensku.

Analýza

AKTIVITA 3: Zosúladenie  deskriptorov pre formálne, neformálne vzdelávanie a informálne učenia sa

Pravidelné stretnutia pracovných skupín sa stanú výstupom tretej aktivity projektu. Tvorba platných deskriptorov pre neformálne vzdelávanie a ich následné uplatnenie v referencovacom procese. Správne rozdelenie expertov a stakeholderov do pracovných skupín prinesie očakávané výstupy. Publikácie vo vzdelávacích a internetových médiách.

Článok Extra plus

AKTIVITA 4: Analýza formálneho a informálneho vzdelávania v kontexte implementácie Európskeho kvalifikačného rámca na Slovensku

Základným cieľom aktivity je popis postupov uznávania skutočných vedomostí, schopností a zručností nezávisle na formách vzdelávania, v ktorých boli získané, respektíve uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania v praxi. Keďže kvalifikačný rámec so sebou prináša aj prenos požiadaviek trhu práce do vzdelávania, prepojenie formálneho a neformálneho vzdelávania je pre potreby efektívneho Národného kvalifikačného rámca (NKR) kľúčovým cieľom.
Analýza bude slúžiž ako podklad v referencovaní o výstupoch Slovenskej republiky o kvalifikačnom rámci na Slovensku.

Analýza systému fungovania vnútropodnikového vzdelávania za DSP

AKTIVITA 5: Diseminácia a informácie k procesu implementácie EQF

Cieľom záverečnej aktivity je diseminácia výstupov projektu. Aktivita zapojí všetkých stakeholderov, sociálnych partnerov, expertov a zástupcov štátnej správy do záverečnej konferencie k Európskemu kvalifikačnému rámcu (EQF). Aktivita zahŕňa i tvorbu propagačných materiálov.

Leták EQF press
Roll UP
Článok Extra plus

Odkazy: 

Portál EQF:

http://ec.europa.eu/eqf/home_en.htm

Národný kvalifikačný rámec:

www.nkr.sk

Európska komisia k EQF:

http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-policy/eqf_en.htm

Národná sústava povolaní:

http://www.sustavapovolani.sk/

PLOTEUS:

http://ec.europa.eu/ploteus/home_sk.htm

EUROGUIDANCE:

http://web.saaic.sk/nrcg_new/_kniznica.cfm?menu=1&open=1&jazyk=sk

 

Ďalšie európske nástroje súvisiace s EQF / NKR:

Europass:

http://europass.cedefop.europa.eu/sk/documents/curriculum-vitae

http://europass.cedefop.europa.eu/sk/documents/european-skills-passport/diploma-supplement

Europass – Dodatok k diplomu:

http://europass.cedefop.europa.eu/sk/documents/european-skills-passport/diploma-supplement

Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu ECVET:

http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-policy/ecvet_en.htm

http://www.refernet.sk/images/news/files/Vantuch_ECVET_27112012_SAAICxpdf.pdf

http://web.saaic.sk/llp/sk/_main.cfm?obsah=m_ECVET.cfm&sw_prog=4

https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVEU/Documents/ECVET.pdf

Európska sieť pre zabezpečovanie kvality v odbornom vzdelávaní a príprave EQAVET:

http://eqavet.eu/Libraries/Newsletters/SK-EQAVET_Newsletter_Summary_7.sflb.ashx

http://www.eqavet.eu/gns/home.aspx

 

Deskriptory definujúce úrovne v európskom kvalifikačnom rámci (EQF) 

Všetkých 8 úrovní je definovaných súborom deskriptorov, ktoré označujú výsledky vzdelávania zodpovedajúce kvalifikáciám na danej úrovni v akomkoľvek kvalifikačnom systéme.

Pozrite si ich tu: Deskriptory EQF

Prepojenie Národného kvalifikačného rámca Slovenskej republiky s úrovňami Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie

Európsky kvalifikačný rámec je vyústením snahy európskych štátov o preklenovací nástroj na uľahčenie porovnávania kvalifikácií a kvalifikačných úrovní, ktorý by priniesol podporu geografickej mobility a mobility na trhu práce. Táto myšlienka je novým impulzom v európskej spolupráci v oblasti kvalifikácií, pretože neexistuje podobný nástroj založený na definovaní výsledkov vzdelávacieho procesu, ktorý by porovnával všetky kvalifikačné úrovne, ktoré možno dosiahnuť v určitej krajine alebo sektore.

Skladá sa z ôsmich referenčných úrovní, ktoré charakterizujú úroveň kvalifikácie, ktorú dosahuje jednotlivec po absolvovaní vzdelávacieho cyklu. Jednotlivé úrovne sú popísané prostredníctvom deskriptorov, aby bolo možné rozlíšiť úroveň dosiahnutej kvalifikácie.

Národný kvalifikačný rámec v každej krajine umožňuje premostenie referenčných úrovní Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie do národného vzdelávacieho systému danej krajiny.

V súčasnosti je prínos Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie významne posilňovaný zapojením mimoeurópskych štátov do procesu porovnávania kvalifikácií s úrovňami európskeho rámca. Tieto aktivity významne reflektujú nárast celosvetovej mobility na trhu práce a snahu o vyššiu transparentnosť kvalifikácií. Tento trend možno badať v štátoch balkánskeho regiónu, stredozemnej oblasti, strednej Ázie, južného Kaukazu, južnej a strednej Ameriky, Karibskej oblasti, ale aj v strednej a južnej Afrike, Austrálii, Rusku či Kanade.

Pre úplnosť je ešte potrebné uviesť kvalifikačný rámec pre vysokoškolské vzdelávanie z roku 2005, ktorý je postavený na tzv. „dublinských deskriptoroch“ a jeho zmyslom je zosúladiť systémy vysokoškolského vzdelávania v krajinách zapojených do Bolonského procesu. Na rozdiel od Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie sa tento rámec zameriava len na oblasť vzdelávania na vysokých školách.

V nižšie uvedenej tabuľke je uvedený návrh prepojenia úrovní Národného kvalifikačného rámca Slovenskej republiky s úrovňami Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie.

Úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie Úrovne Národného kvalifikačného rámca Slovenskej republiky
Úroveň 1 Úroveň 1
Úroveň 2 Úroveň 2
Úroveň 3 Úroveň 3
Úroveň 4 Úroveň 4
Úroveň 5 Úroveň 5
Úroveň 6 Úroveň 6
Úroveň 7 Úroveň 7
Úroveň 8 Úroveň 8

Referencovanie úrovní národných systémov kvalifikácií k Európskemu kvalifikačnému rámcu (EKR) - zhrnutie

Úspech EKR bude závisieť od transparentnosti národných referenčných procesov a ich výsledkov a od vytvorenej dôvery medzi zúčastnenými kľúčovými subjektmi (stakeholderi) vnútri i mimo krajiny. Je kriticky dôležité zdieľať spoločné zásady  v referenčných procesoch v celej Európe a zároveň pochopiť aj racionálnosť rôznych metodík a možných výkladov desiatich kritérií a postupov pre referencovanie národných kvalifikačných úrovní k EKR, ktoré boli odsúhlasené Poradnou skupinou EKR v roku 2008.

Čo je to referencovanie k EKR?

Referencovanie je proces, ktorý vedie k vytvoreniu vzťahu medzi úrovňami národných kvalifikácií, zvyčajne definovaných v podmienkach národného kvalifikačného rámca a úrovní EKR. Prostredníctvom tohto procesu vnútroštátne orgány zodpovedné za systémy kvalifikácie, v spolupráci so zúčastnenými stranami zodpovednými za rozvoj a využívanie kvalifikácií, definujú vzťah medzi národným kvalifikačným systémom a ôsmimi úrovňami EKR.

Dôvera je závislá od technickej spoľahlivosti výsledkov vzdelávania na národnej úrovni a od transparentných postupov používaných pri referencovaní. Avšak je tiež závislá na dohode medzi zainteresovanými stranami a od spôsobu, akým je zhoda zakorenená vo zvyklostiach a v praxi. Tak referenčný proces ako aj prvky dôvery zahŕňajú aj objektivitu aj konsenzus.

 Rozmanitosť kvalifikačných systémov

Všetky zúčastnené krajiny sa dohodli, že referenčný proces je možné najlepšie dosiahnuť prostredníctvom národného kvalifikačného rámca (NKR). Úroveň NKR zvyčajne zahŕňa rad kvalifikácií a niekoľko subsystémov: národné referencovanie môže byť dosiahnuté referencovaním každej úrovne NKR na úroveň EKR. Ak je NKR vyvinutý, starostlivosť je venovaná tomu, aby sa zabezpečilo, že odráža spôsoby kvalifikácie používané a oceňované v krajine3.

Zváženia, ktoré sú dôležité pre krajiny sú, že NKR má silnú podporu zainteresovaných strán pomocou využívania vzdelávacích výstupov pre deskriptorov úrovní, uľahčuje validáciu neformálneho a informálneho vzdelávania a používa a podporuje dobrý systém zabezpečovania kvality.

 

Desať kritérií a postup referencovacieho procesu

Poradná skupina EKR schválila desať kritérií pre nasmerovanie referencovacieho procesu tak, aby sa mohli rozvíjať najlepšie podmienky pre vzájomnú dôveru. Kritériá sa ukázali ako užitočný spôsob štruktúry referenčných správ a stali sa základnou zložkou týchto správ.

Rokovania Poradnej skupiny EKR a referenčné správy objasňujú chápanie desiatich kritérií:

Kritérium 1

Zodpovednosti a/alebo právna spôsobilosť vo všetkých príslušných národných orgánoch zapojených do referenčného procesu, vrátane Národného koordinačného bodu, sú jasne stanovené a zverejnené príslušnými orgánmi verejnej moci.

Kritérium 2

Existuje jasné a preukázateľné spojenie medzi kvalifikačnými úrovňami v rámci národného kvalifikačného rámca alebo systému a deskriptorov úrovní Európskeho kvalifikačného rámca.

Kritérium 3

Národný rámec alebo kvalifikačný systém a jeho kvalifikácie sú založené na zásade a na cieli vzdelávacích výstupov a nadväzujú na opatrenia pre validáciu neformálneho a informálneho vzdelávania, a ak existujú, kreditových systémov.

Kritérium 4

Postupy pre zaradenie kvalifikácií v rámci národného kvalifikačného rámca alebo na opis miesta kvalifikácie v národnom kvalifikačnom systéme sú transparentné.

Kritérium 5

Národné systémy zabezpečovania kvality pre vzdelávanie a odbornú prípravu odkazujú na národný kvalifikačný rámec alebo systém a sú v súlade s príslušnými európskymi zásadami a pokynmi (ako je uvedené v prílohe 3 Odporúčania).

Kritérium 6

Referenčný proces musí zahŕňať súhlas príslušných orgánov zabezpečenia kvality.

Kritérium 7

Súčasťou referenčného procesu sú aj medzinárodní experti.

Kritérium 8

Príslušný vnútroštátny orgán alebo orgány osvedčujú referencovanie národných rámcov alebo systémy s EKR. Jedna súhrnná správa, ktorou sa ustanovuje referencovanie a podporujúce dôkazy, bude zverejnená príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, vrátane Národného koordinačného bodu a bude jednotlivé kritériá riešiť oddelene.

Kritérium 9

Oficiálna platforma EKR bude viesť verejný zoznam členských štátov, ktoré potvrdili, že ukončili referenčný proces, vrátane odkazov na dokončené  referenčné správy.

Kritérium 10

V nadväznosti na referenčný proces a v súlade s lehotami ustanovenými v Odporúčaní, všetky nové osvedčenia o kvalifikácii, diplomy a dokumenty Europass vydané príslušnými orgánmi budú obsahovať jasný odkaz, urobený prostredníctvom národných kvalifikačných systémov, na príslušnú úroveň Európskeho kvalifikačného rámca.

EKR môže byť vnímaný ako pridaná medzinárodná mena k národným kvalifikáciám. Pre túto pridanú hodnotu, aby bolo všetkým užívateľom jasné, musia byť všetky kvalifikácie v národných kvalifikačných rámcoch spojené s úrovňou EKR.
Pridelenie osobitnej kvalifikácie na úrovni NKR prináša pre občanov zmysel úrovní NKR a prostredníctvom referenčného procesu aj úrovni EKR. Pre referenčný proces je teda mimoriadne dôležité, že spôsob, akým sa kvalifikácia prideľuje na úrovni NKR, je popísaný v plnom rozsahu s demonštráciou príkladov, ako sa pravidlá procesu aplikujú. 
Referenčná správa je vyhlásenie o dobe, je to iba snímka v danom časovom horizonte, a nevyhnutne po tom, ako bude neaktuálna, vyžaduje aktualizáciu. Krajina môže stanoviť, že vzhľadom na vývoj v kvalifikačnom systéme, bude potrebné predložiť ďalšiu správu v priebehu niekoľkých rokov prezentujúcu situáciu v danom okamihu v čase.

1/ Odporúčania /Európsky parlament a rada/ o vytvorení Európskeho kvalifikačného rámca(EQF)

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2008:111:0001:0007:SK:PDF

2/ Odporúčania /Európsky parlament a rada/ o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:394:0010:0018:SK:PDF

Národný ústav celoživotného vzdelávania